Ján Zelinka (1978) je slovenský sochár spájaný najmä s východným Slovenskom. Študoval na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach (2002 – 2008) a doktorandské štúdium absolvoval na VŠVU v Bratislave (2012 – 2017). V roku 2015 získal Cenu Oskára Čepana za sochársku inštaláciu Dokument, ktorá výrazne zviditeľnila jeho prístup k téme posthumánnosti a „alternatívnym víziám prírody“.

Jeho tvorba je neúnavné hľadanie vlastného výtvarného jazyka, v ktorom sa stretáva socha, objekt aj kresba. Pracuje s polaritou prítomnosť/neprítomnosť a s otázkami telesnosti, pamäti a uchovávania – vytvára odliatky, odtlačky a stopy, akoby zaznamenával existenciu skôr cez pozostatok než cez portrét. Dôležitá je preňho aj materiálová „pravda“ vecí: sadra, betón, hlina či iné hmoty nie sú len nosič, ale nositeľ výrazu.

Silnou líniou jeho práce je téma pominuteľnosti (memento mori) a vzťah človeka k prírode – často cez zvieraciu figúru, najmä odliatky tiel uhynutých zvierat, ktoré autor nachádza v krajine. Zelinkove diela pôsobia hapticky, miestami až znepokojivo: sú pevne ukotvené v realite, no tvarovou deformáciou a „stopou náhody“ získavajú snovú, hraničnú atmosféru. Výber výstav a projektov nájdete nižšie.