Zuzana Svatík (1993) je slovenská vizuálna umelkyňa so skúsenosťou života a pôsobenia v Berlíne. Vyštudovala Ateliér keramiky na VŠVU v Bratislave (magisterské štúdium ukončila v roku 2018), počas školy absolvovala stáže v Poľsku a Izraeli a po štúdiu pôsobila v ateliéri Moniky Grabuschnigg v Berlíne. Aktuálne je spájaná aj s doktorandským štúdiom na VŠVU.

V jej tvorbe je keramika (a úžitkové formy všeobecne) skôr „platforma“ než dekorácia: pracuje s archetypmi domácnosti a dizajnu a kriticky prehodnocuje, čo má byť čisté, funkčné, prijateľné alebo „správne“. Cez kresbu, maľbu, objekty a sochu otvára témy identity, genderových stereotypov, masculinity/femininity a sociálnych noriem – často s iróniou, ale bez zľahčovania.

Zlomovým momentom je posun z komornej keramiky k veľkoformátovým, „telesným“ plastikám a voľnej vizuálnej tvorbe, kde sa objavujú hybridné, zranené či groteskné telá a vizuálne symboly konzumu a autority (napr. hyperrealistické logá, chemické značky, Mr. Proper), ktoré umelkyňa používa subverzívne a kriticky. Je držiteľkou ocenení Bratislava Design Week (Kolekcia roka 2016, hlavná cena 2018) a bola ocenená aj v rámci Národnej ceny za dizajn (kategória „nováčik“).