Veronika Rónaiová (1951, Kremnica) je slovenská maliarka a pedagogička, ktorá dlhodobo pracuje s figurálnou maľbou a kresbou na báze fotorealizmu. Študovala na SŠUP v Bratislave (1966 – 1970) a následne na VŠVU v Bratislave na oddelení voľnej grafiky (prof. Vincent Hložník); v roku 1977 získala Fullovo štipendium. Do roku 1989 pôsobila v slobodnom povolaní, od konca 80. rokov sa popri vlastnej tvorbe výrazne venovala aj pedagogickej práci (SŠUP J. Vydru, SVŠT – katedra architektúry). V roku 2001 habilitovala v Prahe na docentku v odbore maľby a v rokoch 2003 – 2020 viedla Ateliér maľby na PF Trnavskej univerzity.

Jej tvorba stojí na presne vystavanom maliarskom jazyku, ktorý spája „ideovosť“ konceptu s ilúziou realistického obrazu. Od začiatku 21. storočia do maľby čoraz viac integruje čas a priestor (osobný, sociálny aj umelecký) cez opakovaný prepis, vrstvenie a posuny významu v čase. Rónaiová reaguje na každodennú realitu, ale aj na svet umenia a jeho dejiny – nie sentimentálne, skôr analyticky a s vedomím toho, že obraz môže fungovať ako živý archív. Typická je pre ňu aj stratégia skladania obrazových celkov: jednotlivé diela nesú vlastné príbehy, no naplno sa čítajú až vo vzájomných súvislostiach.