Michal Gabriel (1960) je umelcom, ktorého meno je v súčasnosti späté predovšetkým s tradičným figurálnym sochárstvom. Autor vytvára sochárske objekty, ktorých podstata je klasická. Prvé práce Michala Gabriela sa vyznačujú buď expresívnou energickou stavbou foriem alebo štylizáciou, ktorá vypovedá o obdive k starovekým sochárskym kultúram Mezopotámie a Egypta. V jeho tvorbe od začiatku vnímame charakteristický vzťah k archetypom, prírode a mystike. Je zakladajúcim členom skupiny Tvrdohlavých, ktorá sa nezmazateľne zapísala do dejín českého výtvarného umenia. Spojila generačne spriaznených absolventov, ktorí sa slobodne vyjadrovali v čase neslobody, ale nechceli byť súčasťou undergroundu. Ich rozmanité tvorivé prístupy sa stretli vo vnútornom naladení na svet mýtov a symbolov, spájal ich aj vzťah k talianskej neoavantgarde a nemeckému neoexpresionizmu.
Michal Gabriel stále hľadá zrozumiteľnú formu zachytenia priestorových vzťahov využívaním štruktúry diel z prírodnín. Ľudské aj zvieracie figúry sú modelované v značne štylizovanej podobe a odlievané unikátnym autorským postupom, ktorý je chránený patentom. Ide o technológiu spracovania umelej živice so štruktúrou škrupiniek z vlašských a búrskych orechov, žaluďových čiapočiek, broskyňových kôstiek a ďalších prírodnín. Štruktúra nie je len dekoratívnym prvkom, ale aj záplavou zdanlivo rovnakých tvarov, tie však nie sú identické, ako to u prírodnín býva. Socha je tak sprostredkovane obohatená o poriadok blízky prírode.
Autor vytvoril niekoľko cyklov sôch so štruktúrou z prírodnín: sedemčlenná svorka zvierat, deväť dravcov, päť žralokov, štyri kone, trinásť mužov – hráčov a päť ženských postáv v joga pozíciach. Sochy sú zároveň riešené ako individuálne objekty a môžu pôsobiť nezávisle, zároveň sa môžu prepájať do celkov či voľných súsoší.
Michal Gabriel tvorí objekty klasickými sochárskymi postupmi, ale zároveň sa intenzívne zameriava na objavovanie nových možností a spôsobov sochárskej práce. Na Fakulte výtvarných umení VUT v Brne založil štúdio digitálneho sochárstva, ktoré sa venuje využívaniu 3 D technológiám, ktoré umožňujú pracovať s tvarom bez závislosti na materiáli. Technológie sú nielen nástrojom, ale zasahujú do samotnej úvahy o podstate diela a vedú k vytvoreniu doposiaľ nepredstaviteľných sôch. Autor pritom zachováva kontinuitu s predchádzajúcou tvorbou. Či už Michal Gabriel pracuje rokmi overenými sochárskymi metódami, alebo využíva najnovšie technologické výdobytky, vždy usiluje o zachytenie obsahu, ktorý pretrváva a je naveky zakódovaný v behu sveta. Sochy Michala Gabriela sebavedomo vypovedajú o čase, ktorý už bol, ako aj o čase, ktorý len nastane.