23 JAN - 08 MAR 2019

ANYTHING GOES

Share on facebook

kurátor: Michal Stolárik

Medzinárodný kurátorský projekt Anything Goes predstavuje sondu do mladej generácie aktívnych umelkýň zo Slovenska, z Rakúska a Českej republiky. Tvorba Svetlany Fialovej, Pavly Malinovej, Nany Mandl a Titanie Seidl zrkadlí najaktuálnejšie tendencie v súčasnom 2D obraze s možnými presahmi do priestorových realizácií. Autorky pracujú s tradičnými médiami (maľba, kresba, koláž, výšivka), ktoré prispôsobujú potrebám súčasného (sveta) umenia. Či už je to práca s cielenou obrazovou deformáciou, alebo spájanie rôznych – často nespojiteľných médií. Ich diela preberajú to najlepšie z tradície a zároveň zdôrazňujú nevyčerpateľnosť pôvodných techník v súčasnom dianí.

SVETLANA FIALOVÁ (1985) SK

Séria Prostřeno zobrazuje najnovšie smerovanie tvorby Svetlany Fialovej. V 54 kresbách na rôznofarebných papieroch formátu A4 aj naďalej demonštruje neutíchajúci záujem o svet populárno-trashovej kultúry a jej bizarných súvislostí. Popri obsahovo náročných a vizuálne komplikovaných veľkoformátových kresbách plnohodnotne pracuje na dielach „skicárovej“ veľkosti, ktorá jej nedáva priestor na rozpracovanie príznačných – vizuálne a ideovo mnohovrstevných kompozícií. Ohraničenú plochu využíva na spracovanie psychologických portrétov reálnych účastníčok a účastníkov gastronomickej show, ktorá, viac ako kuchárske schopnosti, zobrazuje stav aktuálnej spoločnosti. S bizarným humorom a iróniou prináša kritický pohľad, ktorý demonštruje použitím symbolických motívov, ako sú zrkadlo, prekrývanie si vlastnej tváre maskou či navliekaním rukavice. Od všeobecných tém sa navracia aj k osobnej mytológii, príbehom z vlastného života či k intímnym denníkovým záznamom. Či už je to začlenenie novoobjavených rodinných členov do série „anonymných“ portrétov, alebo zrkadlenie personálnych tém a záujmov v rozmernej kresbe Krava.

PAVLA MALINOVÁ (1985) CZ

Monumentálne olejové maľby Pavly Malinovej sú v našej lokalite jedinečným zjavom. Špecifický vizuálny jazyk, ktorý ostatné roky kontinuálne rozvíja, nenachádzame v tvorbe iných súčasných autoriek a autorov. Jej diela akoby konštantne oscilovali medzi dvoma protichodnými polohami. Figurálnu tvorbu strieda s abstrakciou, nejasné motívy konkurujú konkrétnym symbolom a organické tvary kontrastujú s geometrickými. Výjavy pôsobia ťaživo – až fyzicky hmotne, na druhej strane im nechýba ľahkosť, irónia či humor. Pseudo-ezoterické a spirituálne vplyvy mieša so surovo prízemnými. Formálna stránka akoby vychádzala z modernistických obrazov, no nerobí nám problém odhaliť, že sa pozeráme na súčasnú maľbu. Fokusom selekcie vystavených diel je línia, ktorej dominujú robustné až ťažkopádne figúry doplnené zjednodušenými organickými formami a geometrickými prvkami. Vychádzajú z banálnych osobných skúseností a jej prirodzeného záujmu. A hoci to môže znieť ako klišé, Malinová naozaj maľuje to, čím žije. Zaujíma ju jóga (Sumo), život si nevie predstaviť bez plávania (detail štylizovaných plavcov v diele Andělíček, ktorému dominuje metamorfóza fontány na spirituálnu postavičku) či ironicko-dramatický pohľad na vlastný fyzický stav (Skolióza).

NANA MANDL (1991) AT

Komplikovaná vizuálna kompozícia Nany Mandl, vytvorená na podnet výstavy, trefne charakterizuje tvorbu, koncepčné uvažovanie a formálny jazyk rakúskej umelkyne. Ideovo vychádza zo stretu fyzického sveta s tým digitálnym, ktorý ovplyvňuje hlavne mladú generáciu. Autorkine koláže reagujú na zrýchlenú dobu, pre ktorú je typický neobmedzený prísun informácií sprevádzaný príznačným vizuálnym smogom. Mandl, podľa vlastných slov, sa cíti byť súčasťou tzv. Generácie Remix, ktorá má neobmedzený prístup k obrazovým archívom a médiám. Vyberá si z nich, kombinuje a dekonštruuje. Vo svojich kolážach, rozprestierajúcich sa od najdrobnejších rozmerov až po monumentálne billboardové tapety, preberá vizuálny materiál z blogov či reklám, inšpiruje sa módou, populárnou kultúrou či starými printovými médiami a využíva aj novodobú archiváciu v podobe screenshotov počítačových a mobilných zariadení. Do kompozícií „ukradnutých“ materiálov vstupuje vlastnými kresbami, ktoré sú často nerozoznateľné od tlačených predlôh, či ručnými výšivkami, ktoré by regulárne mohla kúpiť v galantérii a použiť ako ready-made. Cielenému kontrastu fyzickej a digitálnej práce dopomáha zásadným vstupom rozstrihnutím a následným zošitím jednotlivých kusov plátien. Stret vysokého umenia a gýča (ako reakcia na povrchnosť dnešnej doby) ďalej rozvíja v priestorových objektoch – novodobých totemoch spájajúcich odlišné kultúry, sociálne vrstvy a historické pozadia. Odľahčený vizuálny jazyk kontrastuje s nekonečným vrstvením názorov a ideí súčasnej patchworkovej spoločnosti.

TITANIA SEIDL (1988) AT

Či už sú to olejomaľby na drobných drevených doskách alebo na tradičných plátnach, letmý pohľad na tvorbu rakúskej umelkyne nám zvláštnym spôsobom pripomína historické záznamy z minulých dekád a storočí. Kolážovité maliarske výjavy klamú abstrahujúcou formou a až pri bližšej snahe o pochopenie vizuálnej správy rozoznávame jednotlivé detaily. Titania Seidl vyberá zo svojej databázy vizuálnych prvkov historické predmety, rastliny či anonymné odevné kúsky a drapérie. Gate, blúzy, rukavice a iné druhy oblečenia zobrazuje bez figúr. Nevieme, či sa pozeráme na zobrazenie reálneho oblečenia a ani komu tieto kúsky patrili a pre koho sú určené. Seidl takisto neprezrádza, z akého zdroja pochádzajú historické vázy a misy, ktoré kombinuje s bohato dekorovanými skulpturálnymi prvkami z barokových nábytkov. Historizujúci ráz motívov a farebnosť obrazov kontrastuje s vrstevnatou kompozíciou a prirodzenou prácou s prázdnymi plochami. Práve tieto prvky odhaľujú, že diela naozaj vznikli v dnešnej dobe. Spôsob, akým autorka buduje dej obrazu, má najbližšie ku koláži. Prehlbuje ju symbolmi, lyrickým prejavom a atmosférou pripomínajúcou surrealistické výjavy. Citácie a apropriácie vizuálnych materiálov z kníh a internetu dopĺňa hravým prístupom a textovými útržkami v názvoch svojich diel.