Galéria White & Weiss otvára 15. mája výstavu výrazného výtvarníka strednej generácie Erika Bindera. Jeho široký záber zahŕňa inštalácie, videá, objekty, maľby, kresby, grafiky, graffiti, ctí interakciu s materiálom a nezaťažený prístup k médiu. Patrí k tým niekoľkým slovenským umelcom, ktorí sa živia vlastnou tvorbou. Je rešpektovaným európskym autorom, ktorý v roku 2003 reprezentoval spolu so skupinou Kamera skura v pavilóne Českej a Slovenskej republiky na najprestížnejšej celosvetovej prehliadke súčasného umenia – na 50. Bienále v Benátkach. Vo svojej holistickej tvorbe, ktorú charakterizuje jeho špecifický humor, pracuje so vzťahmi medzi textom a kontextom.

„Svoj umelecký program postavil Erik Binder na inverzii kreatívnej práce“, uvádza kurátorka výstavy Lucia Gregorová Stach.  „Neprodukuje umenie, ale sám sa nechá svojím umením vytvárať. Náhodu preto víta nielen ako hrdý dedič DADA, ale intuitívne ho využíva aj ako jeden zo svojich výrobných prostriedkov. Svet jeho tvorby nie je pustý, je obývaný všetkými tými ľuďmi, ktorých bytie sa do príbehu Binderovho umenia votkáva prostredníctvom komunikácie s ním alebo práce pre neho, hemží sa pomocníkmi, susedmi, priateľmi/kami, zvieratami, vtákmi, hmyzom... O sociálnom hmyze a vzťahu individuality k superorganizmu mesta hovorí jeho nová výstava Transformery. Vznikla ako totálna inštalácia, ktorá využíva materiál získaný z urbánneho prostredia od konkrétnych ľudí, zo známych miest. Veci, ktoré dostávajú šancu na druhý život ako transformované bytosti s novými schopnosťami.

Binder sa už v minulosti preslávil využívaním automobilových svetiel a ďalších materiálov – plastov, elektroinštalačného či odpadového materiálu, alebo hoc aj záclon. Systematické transformovanie objektov dennej potreby do umenia, ktoré má ambíciu oslobodiť od účelovosti (nazvime ich hoci remixy), je aj kontrapunktom k jeho legendárnym výbuchom spontánnej tvorivosti so zásadou „pravidlá vznikajú až počas hry“. Jeho estetický názor výborne charakterizoval on sám v rozhovore        s Janou Németh pre SME v roku 2014. „„Dnes sa umeniu často prihovárame v štýle – poď sem, milé umenie, pekne si sadni, ľahni, prípadne sa obes na stenu a buď dobré a pekné. Veď to je čosi podobné, za čo bojovali ženy v rámci feminizmu, a mne sa zdá, že aj umenie by občas malo zabojovať o to, aby bolo pochopené a aby nefungovalo iba v rámci akejsi ekonomickej estetiky: čo sa predáva – to je umenie.“

Erik Binder sa narodil v roku 1974 v Hnúšti-Likier. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéri profesora Jozefa Jankoviča, profesora Daniela Fischera a na Akadémii výtvarných umení v Prahe u docenta Vladimíra Kokoliu. Od roku 2000 mal 45 samostatných výstav na Slovensku, v Čechách, Srbsku, Holandsku, Taliansku, Rakúsku, Maďarsku, Poľsku, Francúzsku, Švajčiarsku, Nemecku a v USA a ďalšie desiatky skupinových výstav.

Výstavný program galérie v roku 2018 podporil Fond pre umenie.